Nízkoenergetické domy

Energeticky úsporné riešenia sú v súčasnosti aktuálne vo všetkých oblastiach nášho života. Trend úspor energie zaznamenávame v posledných rokoch i v spôsobe výstavby. Možností ako dosiahnuť úspory energie pri stavbe nového domu je mnoho, počnúc návrhom účinnejšieho kotla alebo použitím lepších okien až po komplexné riešenie v podobe stavby nízkoenergetického alebo pasívneho domu.

Energetické straty - prečo vykurujeme.
Na vykurovanie spotrebujeme v priemernom rodinnom dome na Slovensku viac ako 80% celkovej energie. Fakt, že v chladnom období musíme v našich domoch kúriť - dodávať energiu, je spôsobený únikom tepla - energetickými stratami. Logicky teda šetríme energiu, keď znížime úniky tepla. Na druhej strane je otázka nákladov na tieto opatrenia. Veľa stavebníkov bezhlavo neúmerne zatepľuje obvodové steny bez akéhokoľvek výpočtu ako to ovplyvní ostatné konštrukcie alebo vykurovací systém. Pritom úniky tepla cez obvodové steny nových domov, ktoré spĺňajú odporučenie noriem zďaleka netvoria väčšinu strát (viď grafy tepelných strát - obr. 1). Teplo uniká z domu celým jeho povrchom : obvodové steny, otvory - okná, dvere, strecha, podlaha. Ďalšia nezanedbateľná časť tepla sa stráca pri vetraní. Z grafov tepelných strát je zrejmé, že tvar domu má značný vplyv. Ideálny je tvar, v ktorom veľký objem ohraničuje čo najmenší obal. Preto je z hľadiska energie napríklad výhodnejšie stavať poschodový kompaktný dom ako členitý prízemný dom typu bungalov /opál/.

obr1

Zlepšovanie tepelnoizolačných vlastností
Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obálky domu pri jeho výstavbe má viacero výhod. Je to jednoducho najekonomickejšie a technicky ďaleko jednoduchšie ako dodatočné úpravy už prevádzkovanej stavby. A zaplatím viac za lepšie riešenie hneď na začiatku mám na vrátenie investície celú životnosť konštrukcie. Napríklad ak zamením murivo presne spĺňajúce vlastnosti normy za murivo o 20% lepšie, zvýšené náklady sa vrátia za cca 10 rokov (závisí od konkrétneho domu a muriva), ale životnosť muriva sa predpokladá 100 rokov, takže teoreticky bude lepšie murivo zarábať 90 rokov. To je však len ekonomická stránka veci. Ďalšou výhodou je zlepšenie pohody bývania a  zmenšenie závislosti od vývoja cien energii. V neposlednom rade sa každá ušetrená kilowatthodina energie prejaví na našom životnom prostredí. Pri zvyšovaní tepelnoizolačných vlastnosti domu by sme sa nemali zamerať len na jednu konštrukciu a ostatné zanedbať. Výrazný nepomer vo vlastnostiach stien, okien, strechy alebo podlahy môže priniesť zvýšenie počtu tepelných mostov a v extrémnom prípade i miesta povrchovej kondenzácie (plesne) a podobné poruchy. Zvýšenie hrúbky tepelných izolácií nad určitý štandard prináša zvýšené investície na kotviace prvky alebo celkovú úpravu konštrukcie (napr. strecha - výška krokvy, pomocné laty a podobne).

Tepelné zisky
Potrebu tepla, ktorú musíme dodať vykurovaním pomáhajú znížiť i tepelné zisky od slnka, prevádzky spotrebičov a pobytu ľudí. Zo stavebného hľadiska vieme ovplyvniť pasívne tepelné zisky od slnečného žiarenia. Pri priaznivej orientácii a vhodnom návrhu okien môže slnko prispieť 10 až 20 % energie na kúrenie pri bežnom dome a v nízkoenergetickom ešte ďaleko viac. Treba si však uvedomiť, že slnečné teplo je vítané iba v zime. Chladenie je dokonca trikrát drahšie ako kúrenie. Preto je nutné presklené plochy navrhnúť s tienením. Vrhať tieň môžu časti domu: vysunuté podlažie, previs strechy alebo balkón. Ideálne navrhnutý tieniaci prvok by mal v zime pri menšom uhle dopadu lúčov tieniť len minimálne a účinok by mal mať v lete pri vyššej polohe slnka. Ďalšou možnosťou ochrany pred oslnením sú žalúzie alebo rolety. Na využitie energie slnka i na prehrievanie v lete má veľký vplyv akumulačná schopnosť konštrukcií. Domy z ťažkých masívnych materiálov majú stabilnejšiu klímu, pomalšie sa prehrievajú a v prechodných obdobiach jar, jeseň skracujú dĺžku nutnosti vykurovania.

Komplexné riešenia znižovania spotreby energie domu.
Stavba nízkoenergetického domu je stále siliacim trendom. Nariadenia a smernice vydané Európskym parlamentom a radou nás k tomu priamo nabádajú. Presná definícia čo je to nízkoenergetický dom, u nás ešte v norme zakotvená nie je. Vo všeobecnosti sa všetky domy, ktorých potreba energie na kúrenie je menšia ako 50 kWh/m2 za rok považujú za nízkoenergetické. Celkovo by sme mohli domy rozdeliť následne:

Podľa potreby energie na vykurovanie rozdeľujeme domy na kategórie:

  • Staršia zástavba cca 200 kWh/m2.rok (a viac)
  • Súčasné novostavby cca 100 kWh/m2.rok
  • Energeticky úsporný dom 50 −70 kWh/m2.rok
  • Nízkoenergetický dom 5 − 50 kWh/m2.rok
  • Trojlitrový dom 15 − 30 kWh/m2.rok
  • Energeticky pasívny dom 5 − 15 kWh/m2.rok
  • Nulový dom menej ako 5 kWh/m2.rok

Postaviť dom tesne nad hranicou nízkoenergetického štandardu - Energeticky úsporný dom, je relatívne jednoduché a finančne porovnateľné s bežnými domami. Pri návrhu takéhoto domu treba zvažovať jeho umiestnenie v teréne a orientáciu na svetové strany. Dôležitým faktorom je i členitosť domu samotného. Veľké množstvo rôznych výklenkov v obvodovej stene alebo vikierov na streche zväčšuje ochladzovanú plochu domu a zvyšuje počet tepelných mostov. Vhodné je použiť nízkoteplotnú vykurovaciu sústavu. Izolačné vlastnosti stien, strechy, okien a podlahy sú o niečo lepšie ako sú odporúčania teplotechnických noriem.

Znížiť spotrebu energie pod hranicu 50 kWh/m2.rok a tým sa dostať do kategórie nízkoenergetických domov je už o niečo zložitejšie. Popri dodržaní všetkých zásad o umiestnení a orientácii domu, využívaní solárnej energie je nutné zmeniť i spôsob vetrania. Dom s bežným vetraním ani pri dobre zateplených stenách a streche nezníži dostatočne svoju potrebu energie. V nízkoenergetických domoch je preto bezpodmienečne nutné používať nútené vetranie so spätným získavaním tepla (rekuperáciou). Bez rekuperácie je od určitej hranice ďalšie zvyšovanie izolačných parametrov plášťa domu málo efektívne. V nízkoenergetických domoch je nutné inštalovať vykurovací systém i keď z nižším výkonom ako v bežnom dome. Odporúčané tepelnoizolačné parametre sú pre stenu U≤0,20 W/m2.K , pre strechu U≤0,15 W/m2.K a pre okná U≤1,00 W/m2.K. Okrem toho ale musia všetky obalové konštrukcie spĺňať i podmienku vzduchotesnosti. Znížiť neželanú výmenu vzduchu je rovnako dôležité ako izolačné vlastnosti konštrukcií.

Zásady pre pasívne domy sú podobné ako pre nízkoenergetické domy, len izolačné parametre obálky domu musia byť lepšie a kladie sa väčší dôraz na vzduchotesnosť. Odporúčané tepelnoizolačné parametre sú pre stenu U≤0,15 W/m2.K , pre strechu U≤0,10 W/m2.K a pre okná U≤0,80 W/m2.K Technické zabezpečenie vetrania, krytie doplnkového tepla a jeho distribúcie musia byť dokonalejšie, lebo v týchto domoch už nemáme klasický vykurovací systém.

Pri nulových domoch vstupuje do návrhu oproti pasívnym domom navyše zariadenie na získavanie energie z ekologických zdrojov - vietor, slnko, geotermálna energia.

Dôvody na stavbu nízkoenergetických domov sú v súčasnosti najmä vyšší štandard pohody bývania, poistka proti zvyšovaniu cien energie, znižovanie produkcie CO2. Návratnosť počiatočnej zvýšenej investície je vysoko individuálna, preto neuvádzame žiadny odhad. Celkovo je však počas celej životnosti stavby nízkoenergetický dom vždy lacnejší ako doteraz bežná výstavba a rozdiel sa bude časom so stúpaním cien energie neustále zvyšovať.

Odkazy:

Stiahnite si: